Aktuálne otázky zamestnávania cudzincov na Slovensku

Medzi zamestnávaním slovenských občanov a cudzincov na Slovensku existujú v legislatívnej oblasti viaceré rozdiely. K základnej právnej úprave zameranej na oblasť zamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky zaraďujeme zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Čiastková právna úprava sa nachádza aj v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Na Slovensku možno zamestnať cudzincov, ktorí sú občanmi niektorej z členských krajín Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Švajčiarska–po splnení zákonom stanovených podmienok sa na našom území môžu zamestnať rovnako ako slovenskí občania, nakoľko sa považujú za osoby, ktoré majú v právnych vzťahoch rovnaké právne postavenie ako slovenskí občania a štátnych príslušníkov z tretích krajín, pričom za tretie krajiny sa považujú všetky krajiny sveta a krajiny, ktoré nepatria do Európskej únie (v rámci Európy do tejto skupiny patria Nórsko, Lichtenštajnsko a Island). Štátnych príslušníkov z tretích krajín možno rozdeliť na cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

V súvislosti so zamestnaním týchto cudzincov sa na nich vzťahujú rovnaké podmienky ako na slovenských občanov. Druhou skupinou sú cudzinci s prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Týmto cudzincom môže byť prechodný pobyt v súvislosti so zamestnaním, udelený na účel zamestnania alebo sezónneho zamestnania. Prechodným pobytom je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie. Modrú kartu možno obnoviť na policajnom útvare najviac na ďalšie tri roky.[1] Cudzinec môže získať aj tzv. jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie. Tento typ prechodného pobytu na je na účel zamestnania, ktorý sa vydáva na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Zároveň aj povolenie na zamestnanie, pokiaľ štátny príslušník tretej krajiny podľa § 23 Zákona o službách zamestnanosti nepatrí do skupiny zamestnancov, ktorí nemusia mať povolenie na zamestnanie.[2]

Cudzinec môže v zmysle zákona o pobyte cudzincov získať pracovné povolenie aj na základe iného účelu. Podľa zákona o pobyte cudzincov sa cudzinec smie na území Slovenskej republiky zdržiavať na základe povolenia, ktoré je viazané na účel jeho pobytu a na určité vopred stanovené obdobie. V prípade udelenia prechodného pobytu na účely zamestnania je možné cudzinca zamestnať len v hlavnom pracovnom pomere alebo v pracovnom pomere na kratší pracovný čas. Obdobne pracovníkom vyniká právo dostávať za vykonanú prácu mzdu.[3]

Cudzinca nie je možné zamestnať v obdobnom pracovnom pomere, napríklad na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe inej zmluvy. O prechodný pobyt môže cudzinec požiadať v zahraničí na zastupiteľskom  úrade Slovenskej republiky akreditovanom pre krajinu, v ktorej je cudzinec občanom, alebo zastupiteľskom  úrade  akreditovanom pre krajinu, v ktorej má cudzinec bydlisko, alebo na cudzineckej polícii v Slovenskej republike  podľa miesta pobytu cudzinca. Prechodný pobyt oprávňuje cudzieho štátneho príslušníka zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v čase, aký mu bol určený. Zároveň má možnosť vycestovať a znova sa vrátiť na naše územie. Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel, ktorým okrem iných môže byť aj účel zamestnania. Dĺžka udelenia prechodného pobytu môže byť maximálne 5 rokov, na účely sezónneho zamestnania najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Cudzinec je po nepretržitých piatich rokoch pobytu oprávnený žiadať o trvalý pobyt na Slovensku, s ktorým má lepšie postavenie na trhu práce.[4]

Cudzinec, ktorý je v čase koronakrízy zamestnaný na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktorému v čase krízovej situácie uplynie prechodný pobyt na účel zamestnania alebo cudzinec podal  žiadosť o obnovenie prechodného pobytu a v čase krízovej situácie ešte nebol obnovený prechodný, alebo povolenia na zamestnanie, ktorému v čase krízovej situácie uplynie prechodný pobyt na účel zamestnania, prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny alebo prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, alebo podal žiadosť o obnovenie uvedených pobytov a v čase krízovej situácie  ešte nebol obnovený môže v období krízovej situácie pracovať  aj bez potreby vydania nového potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, resp. udelenia nového povolenia na zamestnanie. Platnosť týchto potvrdení  sa zachováva až do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania krízovej situácie, len u zamestnávateľa, u ktorého pracoval v čase udeleného prechodného pobytu a v pracovnej zmluve budú uzatvorené minimálne rovnaké podmienky ako doteraz (t.j. nedochádza k zmene miesta výkonu práce, profesie ani zamestnávateľa), zamestnávateľ doložil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) platnú pracovnú zmluvu. Zamestnávateľ písomne informuje ÚPSVaR o zamestnaní takéhoto cudzinca do 7 pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania predložením kópie platnej pracovnej zmluvy.

 

Zdroje:

Knižné publikácie

BARANCOVÁ, H.- ŠTEFKO, M.- GREGUŠ, J. 2017. Cezhraničná spolupráca  a dočasné vysielanie zamestnancov.

BARANCOVÁ, H. et. al. Zamestnávanie cudzincov.  Bratislava: Sprint dva, 2012. ISBN 978- 80-89393-75-6.

 

Právne predpisy

zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov

 

Iné zdroje

Agentúra Európskej únie pre základné práva. Rada Európy. 2014. Príručka o európskom práve v oblasti azylu, hraníc a imigrácie. Vydanie 2014.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanie štátneho príslušníka  tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia VPM.

[1] BARANCOVÁ, H. et. al. Zamestnávanie cudzincov.  Bratislava:  Sprint dva, 2012., s. 130. ISBN 978- 80-89393-75-6.

[2] BARANCOVÁ, H.- ŠTEFKO, M.- GREGUŠ, J. 2017. Cezhraničná spolupráca  a dočasné vysielanie zamestnancov. s. 78-81.

[3] Agentúra Európskej únie pre základné práva. Rada Európy. 2014. Príručka o európskom práve v oblasti azylu, hraníc a imigrácie. Vydanie 2014.

[4] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnanie štátneho príslušníka  tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia VPM.